SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

120. Ivanovi Zochovi

6. I. 1909 Magallanes v Chile[999]

… Teraz Vám zodpoviem na otázku, prečo som odišiel sem. Na Selcach mi bolo dobre, ale ostatné časy obec padla do rúk nepriateľov mojich priateľov, t. j. Didolićov. Ja som užíval dobré meno, populárnosť, ale ma trochu prekvapilo, že sa tzv. národ mohol odslúžiť Didolićom za mnohoročné dobrodenia tým, že vyvolil obecných predstavených práve z ich nepriateľov. Ja som si z toho vzal naučenie a pekne rúče sa poďakoval.[1000] Zdržiavali ma, povyšovali mi plat atď., ba chceli zhodiť celé predstavenstvo, ale sa mi to všetko nepáčilo, preto som odišiel. Prečo do Ameriky? V Dalmácii sa mi nesladilo byť viac lekárom, lebo v každom meste je tam zjavná či tajná guerra.[1001] Ísť domov, nemal som kam, a potom som už pristarý privykať na isté sekatúry a prenasledovania. Preto som sa rozhodol za Ameriku. Prečo za Južnú? Lebo je to zem bohatá, ktorá má budúcnosť, a jeden druhému tu menej zavadzia než tam u nás. Okrem toho mám tu mnoho známych, mojich bývalých pacientov. Tak sa stalo, že som zosadol v Buenos Aires, stadiaľ po železnici a mazojách[1002] cez Kordillery do Santiaga, tam som ostal dakoľko mesiacov učiť sa španielsky a chodiť po nemocniciach, až som mohol pekne-rúče na staré kolená urobiť nanovo rigoróza z medicíny a dosiahnuť diplom.[1003] Stadiaľ som prešiel do Punta Arenas, kde bude 2000 až 3000 Dalmatíncov a Chorvátov, je to mesto s 12.000 obyv. Obchod je tu kolosálny, len vlny sa vyváža za vyše 2,000.000 libier šterl. Komfort ako vo Viedni, život ako na dedine. Čo je hlavné, nemusím byť sám i apatekárom, máme tu tri apatéky. Nuž vidíte môj dobrodružný život. Myslím, že som zle neurobil, ale ktovie, ako bude ďalej. Vo mne je húževnatosti, ešte i energie, neochorel som nikdy, ani na chilenskej kuchyni nepokazil žalúdok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[999] Ivanovi Zochovi 6. I. 1909.

Citát z listu uverejnil Jan Menšík: Neznáme práce Martina Kukučína. Zborník Pavlovi Bujnákovi ctitelia, priatelia, žiaci. Bratislava 1933, s. 8 — 9. Nevie sa, kde je list.

[1000] V Selciach sa v tie časy vyhrotil spor medzi rodinami Didolićovskou a Štambukovskou, ktorá vyhrala pri voľbách. Viac o tomto Branko Nižetić: Kukučín na ostrove Brač (Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava 1957, s. 719).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1001] Skupina; drobná partizánska vojna (zo špan.)

[1002] Portugalský názov.

[1003] Nostrifikačný diplom čílskej univerzity je datovaný 13. 11. 1908.