ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Lipik 7./IX. 27^[1469]

Drahý môj priateľ!

Veľmi som sa zaradoval, keď som dostal Váš milý list, tak obsažný a potom to všetko, čo som v ňom našiel. Potom ma potešilo, že už píšete z Bissone, považujúc to za priaznivý znak, že ste zasa v svojom starom bydlisku, a nemusíte byť v nemocnici, čo by Vám iste nedovolili učenci, keby vedeli, že Vám je ďalší prísny dozor ešte potrebný. Len by sa i ostatné ťažkosti už oddialili, aby ste zasa mohli žiť svojím privyknutým spôsobom a posvätiť sa znovu práci. Viem zo skúsenosti, ako sa ťažko zdržovať od práce, keď ona volá a volá. A veru volá na všetky strany. Ja sám, čo viac sa usilujem, mám tiesnivé vedomie, že je to všetko málo, nič proti tomu, čo všetko ešte čaká na ňu. Na mojej ceste doma som pobádal akoby sa zas mali opakovať predprevratové pomery i v tomto ohľade. Slováci začínajú sa deliť na dva tábory. Jeden, ktorý pracuje so zápalom a chuťou z presvedčenia za národ a druhý, ktorý len markíruje ut aliquid fecisse videatur^[1470] s bubnami a reklamou trúbime o svojich úsiliach a výsledkoch, aby obrátil na seba pozornosť verejnosti, lebo tí nepracujú za národ, ale pre seba a za každú domnelú službičku nadkladajú dlaň za odmenou. Toto sú tí, ktorí, keď by nebolo, ako je, ale keby bolo ako pred prevratom slúžili by Emkám a Femkám^[1471] za svoj zisk. Lebo na Slovensku je značná pokazenosť nasiata otroctvom, že veľký počet existencií je založený nie na výsledkoch a výdobytkoch solídnej dobrej práce, ale len tejto markírovanej cti — a peňazobaživých. Bol som uveličený vidieť v Martine na všetky strany úsilia. Nie je to bývalý nehybný Martin, ale Martin nový, v ktorom sa hromadí hodne národnej zdravej energie. Je to dosť zdravé jadro, myslím okolo neho sa bude kryštalizovať nové národné ústrojenstvo, z ktorého vyjde pomaly preporod a duch nový, šíriac sa do všetkých končín. V Bratislave som bol málo, poznám málo tamojší svet, ale z povrchného nazierania badám, že tam je dosť hniloby. Vidím pôžitkárstvo. Veľkomestský duch, ktorý vidí veľkomestský charakter v tom, že napodobňuje veľké mesto v šialenej rozpustlosti. Nočný život, nakoľko badať, je verná kópia Budapešti, ale starej. Všade Vám je Cigáň, muzika, džezbend, kabaret, demimonde^[1472] a prostitúcia. Divné mi bolo, že z tohoto smradľavého parenišťa som videl našich niektorých mladých ľudí vychodiť sviežich a zdravých, nedotknutých. I nemravnosť, i kariérizmus i falošné učenia ich zvádzajú, výchovu tiež nemali našskú, a predsa tí chlapci zadržali v sebe moc neporušenosti.

Tu myslím vyjde náprava na všetkých poliach, len nech ešte vsiakne do tých ľudí trochu slovenskosti. Slovenskosti by mali, ale tá je trochu natretá priveľkým modernizmom, lebo za ňou dnes všetko chorie. Ten modernizmus vychodí z internacionalizmu, ktorý z nás chce narobiť stroje a také opice, ako ste ich Vy, videli v nemocnici v mladých českých nádejných veličinách. Spisbu Slovákov ním nakazil Ady,^[1473] maďarský veľduch, ktorý hádam na Slovákov viac pôsobil ako na Maďarov. Myslím ani jeho podstata, ani forma nezodpovedá slov[enskému] duchu, a preto moderní autori nemajú pomerne ohlasu na Slovensku,^[1474] hoc, dľa schopnosti boli by si ho zaslúžili. Hocpriam schopnosť je vtedy pravá, keď stojí na vlastných nohách, ide svojimi cestami, a nedá sa vodiť na vôdzke epigónstva. Na epigónstvo chorie od 50 rokov česká literatúra, preto, hoc je veľká, nie je veľká. Cudziac a vojejúc, čo je v nej cudzieho, ostane málo rýdzeho svojho od Vrchlického a Zeyera^[1475] až na naše dni. Čo nie je svoje, nemôže byť nikdy veľké, a čo by bolo ako babylonská veža.

Vaše zámysly ohľadom zbytkového^[1476] ma zaujímajú. Ja ich odobrujem, len do toho. Viem z novín, čosi i vlastného videnia, že na nich je veľká špina prilepená a že sú posmechom toho, čím mali byť, ale práve preto dobrí ľudia mali by sa ich domáhať, aby paralizovali zlo, ubrali pôdy podlostiam a nadovšetko predchodili príkladom. Už to, keby majster, Váš gazda, mal útulok na Slovensku, bola by ohromná výhoda pre nás. Divím sa, že mu páni z pozemkového úradu nikdy nič takého neponúkli. Či by to bol prijal alebo nie, urobiť to mali. Bola naša, vlastne ich psia povinnosť. […]^[1477]

Je veľká škoda, keby sa Váš gazda dal deprimovať jedným druhým sklamaním. Je pravda, moc ich bolo na všetky strany, ale v mase zlého nájde sa i zrnko dobré. Treba ho vyberať, aby ho nezadusila tá mnohosť a sebectvo. Máme ešte čosi starého bohatstva, len ho pohľadať a on by ho vynašiel, má na to veľmi citlivý orgán. Preto robte, neokúňajte sa, len sa chráňte, aby Vám nenatisli dáky zámek so statkom. Čo by Vám donášalo panstvo a zem, to by Vám zámek pojedol. Mali by ste ho celý rok plný všakových hostí a nemali by ste hodiny pokoja. Nech dajú dobré zeme, lúky, hory a Vy si vystavte, čo Vám treba, ale bez hosťovských, lebo inak ma budete spomínať do smrti. Krem toho kaštiele budia závisť moderných džentríkov, ktorí vo všetkom sa opičia po džentrizme a vidia nóbl život v kaštieli, aute, charlestone a frajerkárstve.

Ja som Vám dlhšie písal, ale to neznamená, aby ste Vy zas napínali sily a vyčerpávali ich odpoveďou. Mne je i pár riadkov dosť, len nadhodiť a viem, čo potom ide. Nerozčuľujte sa, zbierajte sily, gazdujte, čakajte, veď sa ony zas nazbierajú, budete môcť zasa pracovať. Vidíte i samo sa pracuje. Moja kniha teda vychádza vo franzúzskom!^[1478] Ja budem ozaj pyšný.

Pozdravte majstra a gazdu, povedzte mu, nech sa má do hora a prijmite pozdravy od Vášho

MB