Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
Lipik 27./X. 26[1307]
Vysokoctený drahý priateľ!
Vaše oba milé listy som obdržal v poriadku a prijmite za ne moju vďaku, najmä za ustávanie okolo korektúry mojej práce.[1308] Iste i Vy ste čítali v Nár. novinách oznámenie triumfálne príchodu románu V. zväzkového od najväčšieho atď. atď.[1309] Ak prepadne, nuž nech aspoň prepadne slávnostne s bubny a ťapšami. Že sa Vám nepáčia ilustrácie, nedivím sa. Nepáčia sa ani mne.[1310] Literárne dielo, ktormu treba dať pod pazuchu barlice na podporu, nebude v sebe asi moc hodno — radšej by sa nebolo malo ukázať na ulicu. Ale keď som bol doma, videl som napospol ilustrácie, tak reku quod licet Jovi, non licet bovi,[1311] tak som privolil k nim. A ako nemáme Luděka Marolda,[1312] tak máme iných ilustrátorov, ktorí tú robotu konajú paušálne. Ostatne sú už i oznámené a ja ich nejdem teraz revokovať.[1313] Pobili sme vajcia, praženicu treba pojesť.
Čo sa týka diela, viem sám, že má chybu nejednotnosti deja. Nuž i preto som mu nedal etiketu románu. I nie je, ale viac obraz, alebo hodne obrazov zlátaných dovedna. Konečne mi ani nezáležalo písať román, ale tak trochu rozpomienky. Že jesto i malicherností i hypertrofie a i opuchlín, to ja sám viem. Ale nemal som noža rezať a amputovať zbytočnosti, lebo som sa bál, že si podrežem sám konár, na ktorom som stál. Možno jediná a najväčšia chyba bola sa chytiť do látky „s kterou nejsme“, t. j, niet sily držať to všetko v hrsti, aby sa nerozsýpalo. Ak je rozvláčnosti na miestach, budem prosiť kritikov, aby to pripísali psavosti a mnohomluvnosti, ktorá vlastnosť je prvý príznak staroby. Nuž veď uvidíme, čo z toho všetkého vykvitne, ak dožijeme. Ja som rád, že mám túto vec z hlavy. Trápila ma dosť dlho.
Vy ma zoviete k sebe. Lákavé. Min. roku by bol Vás prepadol bez volania, ale prišla do toho nešťastná cesta do Južnej Ameriky. Bohužiaľ, dnes už na také cesty pomýšľať nemôžem, tak, milí priatelia, musíte odpustiť, ostane len pri najlepšej vôli, ale „chuť si necháme zajít“. Nám už len teplý kútik, prípecok, kým je dovolené dívať sa ešte na tento jarabý svet.
Ani som Vám len nezaďakoval ozaj mrzkú robotu oko[lo] korektúry. Viem, čo je to, proboval som, a neprajem najhoršiemu nepriateľovi.
Ráčte pozdraviť z mojej strany úprimne p. Rittera a Vy prijmite srdečné pozdravy od Vášho oddaného
dr. M. Bencúra
[1307] Jankovi Cádrovi 27. 10. 1926.
List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.
[1308] Ide o korektúry románu Mať volá.
[1309] Oznámenie s obšírnym hodnotením bolo uverejnené v rubrike Umenie, veda a literatúra. (Národnie noviny 57, č. 203 z 22. 10. 1926.)
[1310] V knihe ilustrácie nie sú, iba úvodné kresby a koncovky. V oznámení je uvedený ako ilustrátor J. Ritter.
[1311] Čo je dovolené Jupiterovi, nie je dovolené volovi (lat.) — (nesmie každý všetko)
[1312] (1865 — 1898), český maliar, akvarelista, autor Panorámy bitky pri Lipanoch.
[1313] Odvolať (z lat.)
Galéria obrázkov
Obrázok
