ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

57. Jánovi Cimrákovi

23. V. 1894.^[616]

Brat môj drahý!

Vy tak do mňa útočíte, že voľky-nevoľky chytám toto zahrdzavené pero, by Vám čo-to napísal zase o sebe. Mnoho toho nečakajte odo mňa. Nájde sa ono i okamžik prázdny, ale darmo je, človek túži i trochu oddýchnuť alebo dačo prečítať. Mám tu kníh nakúpených hŕbu a neprerezaných, čítam just iba to, keď som s dačím nie celkom načistom. Teraz síce tu doma nemám taký nával práce, ale mám dakoľko chorých, čo mi nedajú dobre spávať, všetko ťažkí, najviac tuberkle. Ešte dakoľko šarlachov, pneumóniu a pleuvitu^[617] a ja im kladiem pijavice i veselo sekám žilu. Dnes práve som obchodil po okrese prehliadať školskú mládež pre kiahne a o týždeň mám zase štepiť a zas prehliadať. Vidíš, nikdy nevychodím z roboty. I farmácia mi dáva moc práce, objednávať, pripravovať lieky atď., všetko je to moc na mňa a nevypláca sa tak, aby si mohol apatekára svojho držať. Došli, sú i horúčavy, ja stávam o 3. — 4. ráno a po obede spávam 1 — 3 hod.

Teraz už mi dochodia i od pevniny chorí, a to razom celá loďka, 15 — 30 ľudí. Dakedy mi pol dňa obliehajú dom, že idem ošedivieť. Mal som už pacientky od hranice Bosny.^[618]

Menovite ženská prax mi úžasne kvitne. Bol som už tri razy mimo okres ku pôrodom na konzult zvaný a tri razy som zdarne kliešťami vytiahol malého krobota.^[619] Dva žijú veselí a zdraví, tretí sa narodil mŕtvy. Bohužiaľ, tu sa tak skvelo neplatí, ako u nás za podobné výkony. Slávy by bolo takto dosť, ale groša plno nieto. Dosiaľ som si zrátal všetko hotové a dostal som za 41 mes[iaca] 1800 zl. a dlhujú mi do 200 zl. Bolo by to dosť pekne. Len za nástroje som vydal okolo 600 zl. hotových. Zato mám taký inštrumentár, ako máloktorý doktor tuná, i viac môžem urobiť.

Vcelku dobre je tu bývať. Keby človek bol ženatý, ešte lepšie. Ale ako sa budeš ženiť? Tu samé katolíctvo a potom pre mňa nieto tu nič súceho. Od nás semka šikovať ani za celý svet. Zbláznila by sa od dlhej chvíle. Ja som celý deň zapriahnutý, spoločnosti bárs nemá, nemá vozov, nemá ciest — vôbec by bola tu každá nešťastná. A zle mi je preto, že každá šorra a šignorina^[620] by chcela víceť méneť sa vydať a doktor je takto pekná partia. Ja sa huncútsky musím sem i tam krútiť a vyzúvať, a mne sa to zunúva. Chodiť mám kde, keď sa mi zachce do domov, lebo je dosť domov inteligentných, i veľmi bohatých. Mám 30 — 40 takých domov ako Makovickovci v Ružomberku,^[621] všetko veľkokupci s vínom a sardelami. Ja sa už tri týždne kúpem v mori, každý deň pred večerom. Keď nemám druhej roboty.

Hrvatsky hovorím už celkom plynne a správne a čosi viem i taliansky. Do roka budem opravdivý Dalmatínec. Keď tak putujem na koni, často mi zalieta myseľ domov a rád by tak, keby som mohol tu i tu nazrieť k Vám. Darmo je, samotnému je tu i otupno. Ešte nebývam v svojom dome, nemám einhichtung,^[622] po oberačkách sa presťahujem. Tu už máme všetko zelené na stole, bôb, fizolu, hrach, šalát, kapusta, kel, tekvica, čerešne sme už pojedli, začínajú hrušky. Jesť ovocia tu môžeš do úmoru, máme figy, olivy, mandle, citróny a pomaranče — ale tieto musia byť chránené ako u nás na zimu ruže. Na susednom ostrove Hvare máš celé lesy pomarančov a citrónov. Príroda je krásna, veľkolepá a menovite more, na ktoré som neobyčajne privykol. Ale málo cestujem po ňom. Teraz v lete si vezmem urlaub^[623] na 14 dní a pôjdem na Čiernu Horu, do Mostaru, Bosny a tak cez Zahreb a Fiume^[624] domov. Neviem, či sa mi plán nepokazí.

V tieto dni bol u nás arcibiskup na birmovačke^[625] a bol veľmi láskavý ku mne, i odprevádzal som ho do druhej občiny,^[626] i dalmátsky miestodržiteľ^[627] bol tu dve hodiny, ale okrem komplimentu som s ním nemal česť bližšie sa poznať.

Nuž tu máš môj list, i to Ti je dosť. Pozdravuj mi všetkých doma i v Trnovci i Paludzi^[628] od Tvojho verného

23. V. 1894.

^[616]Jánovi Cimrákovi 23. 5. 1894.

List uložený v LAPNP v Prahe.

^[617]Názvy chorôb: tuberkulóza… zápal pľúc a zápal pohrudnice (z lat.).

^[618]Kraj pomerne vzdialený od ostrova Brač.

^[619]Prezývka Chorvátov.

^[620]Pani a slečna (z tal.-chorv.)

^[621]Rodina (rodičia a príbuzní) Dušana Makovického.

^[622]Zariadenie, nábytok (z nem.)

^[623]Dovolenka (z nem.)

^[624]Kukučín podobné cesty absolvoval pravdepodobne neskôr. Opísal ich v cestopisných črtách V Dalmácii a na Čiernej Hore a Rijeka — Rohič — Záhreb, ktoré publikoval v Slovenských pohľadoch 1898, 1899 a 1901, 1902.

^[625]Nevie sa presne, o koho ide.

^[626]Obecný úrad.

^[627]Nepodarilo sa zistiť, o koho išlo.

^[628]V Trnovci pôsobil J. Janoška a K. Ruppeldt, ale i J. Šimkovic a v Paludzi J. Kmeti.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »