ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[134]Brat môj drahý!

Hrozný sveták „syn sveta tohoto“, ide k Tebe o pomoc a všetko možné Ťa prosiť. Vidíš, samé „svetácke“ reči mi idú na um, práve v Zelený štvrtok — preto sú také zelené — vo večer ten, keď všetci svetáci, aspoň luteráni, chystajú sa účty skladať zo všetkých hriechov svojich. Hja, mne už ani Uram nespomôže.^[135] „Znalci“ vyslovili nado mnou anatému svetáctva i som paf. No ale škoda si svetácko naladenie kaziť tými vecmi […]^[136]

A teraz Ťa idem trápiť s tými odióznymi vecami. S naším, prepytujem, kalendárom. O čom sa mi nikdy nesnívalo, zostal som, ako vieš Verfasserom kalendára.^[137] Vtiahnutý som bol do toho skutočne tak, ako Pilát do kréda. Chyba moja bola v tom, že som sa vtiahnuť dal. Ale to je chyba všetkých ľudí, ktorí tak ako ja v istých veciach sú pripohodlní. Bolo to takto: Bielek, keď som mu rukopisy Besiedok odoslal, teda začiatkom februára, mi píše, že Škarnicel nám ponúkol, aby sme jeho kalendár prejali,^[138] pod tou podmienkou, ak ten nový uňho tlačiť dáme. Dobre, lebo nebárs, mne sa celá tá vec neľúbila. Ale som si pomyslel, neprevezmeme ho my, prevezme ho dakto druhý a Škarniclov kalendár nám ujde. Ak ho neprevezme nik, tak ľudia budú odoberať peštiansky alebo katolícke české.^[139] Toto bola jedine moja myšlienka. Na osoh som nerátal žiaden, vedel som, že je to dielo veľmi nevďačné. Nuž ale ja neviem, čo je vlastne vo veci, ale teraz vychádzajú jedno za druhým šidlá z vreca. Tu mi Bielek píše, ako on agituje, ako sa exponuje, tu zas, že Škarnicel nám svojich 800 ex[emplárov] nezaručuje, poneváč jeho kalendár bol český.^[140] Toto sú veci veľmi zanímavé, lebo práve tým spôsobom sa môže stať, že Škarnicel popri nás vydá i svoj kalendár a my potom prídeme do hrozného ohňa a na nás sa všetko spráši. V tomto asi zmysle som dotklive radil Bielkovi, aby sa z kratšej cesty vrátil. Že si utŕžime blamáž, to nerobí nič, na to sme delníkmi na poli literatúry, aby sme sa z kroka na krok blamovali. Práve čakám od neho odpoveď. Ak chce, nech ho vydá, ja musím už s ním ťahať, poneváč som mu slovo dal a on ma spod neho nevypustí. Na rok si to ovšem rozmyslím.^[141]

Uver mi, táto vec mi väčšie robí starosti, než ancikritika Uramova.^[142] Som sám na seba nahnevaný, že som ako neskúsený chlapec zabŕdol a teraz neviem kudy-kam. No Salva tiež náramne predpojate súdi, keď myslí, že ho chceme podkopávať.^[143] Ale kto? Ja? Čím? Mám kapitál? Mám spojenie? Mám žida — nakladateľa a jeho všetky fortiele po ruke? Mám rozsiahlu rodinu? Pestujem s niekým nejaké spojenie? To je veľmi naivná obvina. Salva, chlap, ktorému všetko toto je v moci, bojí sa tak mňa, alebo nás, ktorí toho ničoho nemáme. V tomto asi zmysle som mu aj písal a ospravedlňoval sa, prečo sme mu náš zámer neoznámili vopred. My sme totiž nechceli v ňom vzbudiť podozrenie toho, že revolverujeme. Lebo to by bolo bývalo vyzvaním, aby nám urobil koncesie, a my že mu dáme pokoj. Táto myšlienka by bola musela skrsnúť v Salvovi — nuž a tú vzbudiť oproti sebe sa ja vystríham.^[144]

Ozaj! Bál si sa, že prídeš pre kal[endár] medzi dva ohne. Neboj sa! Ja som Bielkovi hneď písal, aby Teba do toho nevzťahoval na žiaden pád. No bolo pozde. On Ťa už oslovil bol vtedy. Čo dostal, nech mu slúži na poučenie, že v istých veciach máme zas byť trochu pohodlnejšími. A pravda je haupt.^[145] Ak pravdu počul — to mu len poslúži…^[146]

Ale keď sme už v tom literárnom závoze, a či pod ním, musím sa Ti ponosovať i o inom. Naše Besiedky dľa môjho, veľmi širokého vypočítania, mali už počiatkom tohto mesiaca, ak nie prvej, byť v rukách obecenstva. No že sa nestalo tak, vinen je Bielek, ktorý zo špekulácie dal ich tlačiť u biedneho pšochera,^[147] kde cez týždeň len dva hárky môžu vyjsť. Nuž taká špekulácia má dva konce, a na tom druhom konci je kyjak, ktorým sa nám akiste dobre dostane. Toto sú slasti spisovateľa, čakajúceho prvý zväzok svojich prác. Veru som si to kedysi ináč predstavoval — inu, človek časom vraj múdrie. Len to ma teší, že u nás je to obyčajou práce rozposielať v mŕtvu sezónu. Tu ovšem zalamujú nado mnou rukami, poneváč tu je to vec celkom nevídaná. Nuž sme Slováci, ergo reprezentujme i literatúru po slovensky.

Máme vakácie a požívam zaslúžený odpočinok. Pred sviatky odbavil som zoológiu aj kolokvium, teraz zabíjam čas svetobornými myšlienkami. Robím si plány, ako si zariadim druhý zväzok Besiedok.^[148] Neviem, či a ako mi to vypadne. Na tento čas budem hľadieť ten podnik čo ako udržať. Pravda, závisí to od okolností. Teraz pošlem aj do Pohľadov niečo,^[149] čochvíľa budem s tým už hotový. Tie rukopisy Dobšinského obzrieme.^[150] Uvidíme, čo bude v nich.

Za Tvoje pozvanie ku vakáciám Ti úprimne ďakujem. No veľmi ma mrzí, že Vašu širokú pohostinnosť nemôžem nadužiť v takej miere, ako by si prial. Ja totiž cez leto, ak len bude obstojné počasie, budem sa túlať po dedinách, už som sa vopred meldoval na mnohých miestach a opýtal, či nejaké zvláštnosti tak pre mňa súce by neboli. A odvšadiaľ dochodia veľmi priaznivé odpovede. Nuž vezmem pinklík na chrbát a tak, echt umelecky, budem rajzovať po svete. Meldoval som sa až hen do Kraskova, vlastne opýtal som sa Liuba,^[151], čo a ako je to tá otčina. No ten mi dal hroznú odpoveď, že totiž jesú veľmi zanímavé staré protokoly, kde sa o týchto pomeroch dočítam a v ľude, že je mnoho zaujímavosti.^[152] Nuž toto je môj plán, neviem, ako sa vyplní. Na každý pád budem tak smelý, milé Tvoje pozvanie do ohľadu vziať. Veď ma tam srdce veľmi ťahá.

Musím Ti poznamenať, že to objemné dielo ešte nechystám.^[153] Len zbieram čo-to. Zvlášte vakácie sú mi k tomu príhodné, aby som zbieral? A ak by bolo materiálu, potom o niekoľko rokov — nuž potom možno, že sa vytasím…

Štefan^[154] je už doma. Odišiel v sobotu t. j. 9. apr[íla] a síce slávne zložiac skúšky i zo zoológie i z minerálky. No je jedným slovom chlap. Zložil ich jedno za druhým a dobre. Nuž môže sa dobre zabaviť cez sviatky po dosť namáhavej práci.

Uramovi som zvlášte zaviazaný. Písaním svojej kritiky a čítaním jeho ancikritiky pripravil som si dobrý deň. On sa, chudák, i v tej ancikritike namáhal, a vyšla jeho dobrá vôľa tak, ako aj pri kšeftovede — na poctivý smiech. Zas sa len odhalil priveľmi. Ten vic s tým bruškom je znamenitý — hodí sa naň. Odpovede nebudem písať.^[155] Lepšej obrany, nech tá jeho čmáranina, by pre seba nemohol napísať.

Šťastlivé sviatky praje Vám Tvoj úprimný

M.

Pr[aha] 22./IV. 886^[156]