SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Drozd na svite

Tón jeho hlboký ma dojme budiac píšťalou zo sadu chvejných chvoj a violových fiál, na horách výbojný už deň — bozk noci prijal a prihol ku perám mok rujný z rosných kryštalov. Cez okno nahýba sa, svietiac tvárou vyspalou, dych zhojní opojný, doň vôní nauvíjal, sťa z bájnych fiolí, by bôľ — liek úkojný jal, i vôle poulial a vsmial jas v znojný žitia lov. Hvizd onen zplna znie a tvár i dušu zľúba a kúzlom pozdvihne mi nádej bielu — nebožkú, ju na smrť strýznila próz baba kolozubá… I ruku vystriem v diaľ, mnúc sladko — hladím vtáka po krielcach mäkunkých, keď trhne mnou čos na lôžku: čís’ kohút vykríkol a chór kúr kotkodáka!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama