SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tanec v háji

Len hrdlo basy čnie nad farby rytmom zvírené a ruka učadlá, jak chytá struny ztuha, v čo búrne ujujuj sa hupkom umkne z kruha a zruje dumavú tíš v húšťach bujnej zelene… Jak funia sukienky i stužky, umne vpletené do šumných vrkočov, čím hudba strmšie strúha. Zem dunie, rudne tvár, až družka púšťa druha, však zurval ulapí a s prúdom hnú, kam uženie… Deň v rúchu purpurnom, sťa vlastnou krásou spitý, sám tančí grúňami, sám dupčí po pažiti a kúzli puk na puk z tej hrudy bozky žhavými. Je máj, vzduch opája a ukýpa krv svieža, dnes clony mihalníc túh sladkých nevystrežia, ač uzrúc luny svit — hruď mnohú úžas uzimí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama