SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svadba

Do kroku bijú kdes’ a dolieha zvuk z hrdiel trúb ťažkých, medených, zvúc z chalúp chasu sedliacku, a hľadia zvedavci, až vysype sa na hradskú dav mužov veselých a žien, ich pohľad zhrdel. Pred nimi v poskoku sa detí rojí kŕdeľ, žlť kovu prekmitá, spev zaznie hudbe v doplácku, kvet fárb sa mihoce a dráždi vôľu štverácku, jej vínom obličaj dnes mnohý silno zrudel. A tempo unáša, vysk rastie z hmyru capartov, ba srdce zažíha tých jasných zrakov žiara, i z očú kráľovnej, čo plavno kráča pod partou — stúh pestrých v plame, krv jej líca rozohára. A myseľ nepodbá, ’ký úklad v blízkom mrku je, keď bijú na bubon a chór trúb zvučno surmuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama