SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nedeľa na dedine

Žih krovy oblieva i steny chalúp svetlasté, spád jasu pichľavý — zrak natesnučko úži, pod okny v záhradkách plá oheň sliezskych ruží, keď z chrámu vyhrnie húf, pestručký húf vo žvaste. Obrovskou kyticou sa rozkladajúc rozrastie a plôtky zastiera a priedomím sa druží: hmyr žien sťa zo srieňu, a nevädzích fárb muži, čo hlasno hovoria a smiech ich hrá dnes obzvlášte. Kto valom kráča si, kto veselo a vdrobky, však s knihou objemnou, jej vek už píše na stránky, a kvitnú oplecká a ligocú sa škrobky, a nežným vlnotom až dráždia biele kasanky, keď šírych do ulíc to prúdmi zplna rinie, sťa kvietia nádhera vôd lesklých na hladine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama