SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri maľbe kulís

(Neznámej ruke)

— Z tých farieb, majstre, dosť! — Sú chladné, príliš trúchle sú. Úsmev by vyhasol tu, v tôni vašich jedlí, i bozk by nahorkol a ruže líc by zbledly a pohľad pustých brál by jal hruď ľahko k údesu…! I domec prihľaďte, hoc verne podľa nákresu, lež v jasný, čistunký, oň ruka pilná bedlí. V úzadí končiare, čo mrazom neošedly, k nim piesne veselo sa z kvetných dolín ponesú. Len svetla, majstre môj, váš rozmar mnoho skazil, veď ťažko neumdlieť v tom pochmúrenom prostredí, kde-kto chcel vrchovať — i preto nezvíťazil! Hľa, úsvit jasavý krv čiernej noci vycedí, a život, jeho vztek, zrúc žiaľ, len rozožne sa, na hrdý úsmev pier v prach k nohám múdrych klesá!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama