SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Modlitba

Na holých kolenách — hľa, ľalí rúčok kľúči osvitlá jagotom, keď do noci hrom zburáca, zpod zvlhlých mihalníc sa vzchopí duša veriaca a vzlietne, nesúc bôľ dňa, zhorklý, na náručí. Blesk zatne do cesty i výsmech víchra vskučí, však ona prerve mrak a pláva v lúčoch mesiaca (na poliach mlhovín sa bremä parou roztráca), až tkne sa prstov, kde sfér sladká hudba zvučí… A telo vyčkáva… plam v zbožnú tvár ktos’ metá. Zvú pery, úpejúc zvú! Duša z diaľ sa navráti, a vstáva plná síl prv trúchla silueta… ju nič viac neskláti, nič na svete viac neskláti, hoc čŕt i nezhliadla, preds’ kľudom jasá líce, keď môže zapnúť sa mdlá večnej do pravice!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama