SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer na Všechsvätých

Bdie luna v korunách, s nich uvädlý list prší na trávy ožltlé, jak kryjú pusté mohyly, pod nimi tleje sŕdc, čo náruživo túžily uzrieť, až blesne svit v tvár miliónom duší… Len jedna spomienka as’ kamenný kľud ruší: na oltár obetí, oň dbali v svätom úsilí, hoc krvou vlastných žíl i žhavé hlavne skropili, preds’ nedočkali sa, až záblesk temno ruší… — Ó, vstaňte, drahí, dnes a viďte, sen váš splnený! Však na nás nehľaďte — sme poškvrnených tvárí, bo za čo mreli ste, s tým rod len ľahtikári… Na hrudi jeho už — hľa, suchá ruka Moreny! Ó, vstaňte, prerecte… a zmeravie krok k bahnu, keď ožijete v nás a tiene v hrob váš ľahnú!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama