SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Maska

Smev bájny na perách a kúzlo v očiach dlhých rias, lad v tela linajach, jak hopkajúc si skočky kobercom sedmokrás dbá najviac o šatočky… tak zrieš ju, druhu môj, ísť kvetným luhom, prvý raz. Úd útly zokrúhlel, sen čísi vdýchly vo výraz čŕt plných života, a do zbláznenia krôčky, a v maku červeni hruď svieti zpod čipôčky… tam zrieš ju, druhu môj, ísť zrelým žitom, druhý raz. A potom? Stínom s’ jej i po tŕní a hloží pre omam večera, čo sovrie v mäkkosť náručia, až ona dôverne raz masku s tváre složí. Podivné myšlienky ti schladlou hlavou prehučia, keď nevieš priznať sa tým črtám, s nimi smieria ťa len pohľad matere a krotký úsmev dieťaťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama