SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tráve pred usnutím

Húšť stebiel dĺži sa a tichým rytmom zvoní nad zrakom, vnoreným kams’ v hĺbky nebies unyle, a kvietie zdá sa rásť a mohutnejú motýle, i s rojom lesklých múch, jak plovú v sviežej vôni. Nad plotom z vetchých lát ker vencami sa kloní a ruže zlatejú, sťa dievčie hlávky, spanile, peň ženie do výšav a vetvy siahnu na míle, až v biele obláčky, čo sadnú na jabloni… S rias víček skokne ktos’ a na steblách sa zakníše, je z hmly, čŕt ako ja a particami bránky po schodných konároch si, drobný, stúpa do výše. S vrcholca prehodí sa modra na baránky, zkiaď — pevne stojac — dol’ nad zemou pohľad otočí, a s ľahkým úsmevom v báň zapadne mi zpred očí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama