SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osud

Zo zlatých chvejných hviezd mu nevyčítať taje za nocí márnivých, keď ohne vzchodia z močiara, a písmen predivných čias’ krieda hojne načiara po nebies atlase, ním všechnosť zastretá je. Plášť jeho dlžizný van bludný nerozvlaje, a zvesti nenesie ni z najďalšieho chotára, kde more so zemou sa veky márne shovára, a obzor zastaly, sťa múrom, dumné báje. Len zrazu — práve keď púť najvoľnejšou zazdá sa — v obrovských črieviskách ti pred očima vzhúkne, a si mu do kolien a si mu najviac do pása. I päste zatínaš, preds’ v očiach vzdorných zmrkne. Do kvapky nevdojak ti sila z hrude vyblbtá, a kráčaš, dvoje rúk kam drsno tisne od chrbta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama