SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tá láska

Na jasot divých vôd sa temné mračná skydly, vyšustlé s ohnišťa, kde údolia sa stretajú a ruky samý sval sa zrutných kladív lapajú, striasť nížin základmi i skalných orlov sídly. Spev zamrel v húštinách, svŕk v tráve nezapidlí, kamenná nemota zrie stiahlych obŕv do taju, a hory sčernalé tak ťažko, ťažko dýchajú, nad nimi leda vták, ak placho strepe krídly. Pár kvapiek ani hrach a potom v tresku velikom sa spustia kladivá, až iskry žhavé liecu kol’ dvoch hláv, mladých hláv, pod rozostretým dáždnikom. A zraky smejú sa… pýr šťastia sadá na líce, že plece tesnučko sa môže tisnúť k plecu, bo v leju príšerne sa týčia vzbĺkle jedlice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama