SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hriech

Zo záhrad tienistých spev neznámych pier stekal a prebral zvedavosť, čo tíško spala pod ploty, kde cestou kudlí sa prach, všedný život klopotí a hĺbky lenivých vôd husto podíde kal. I vôňa omamná sa niesla vzduchom zniekaľ a oči žeravé si staly očiam oproti, kasanka schvela sa, hruď vypla zpod šiat beloty, a pavúk vlákenka v krok duše poprevliekal. — Preč! preč!! Preds’ bodlo čos’, že tu je ostať hodno, i plot prejsť pichľavý, bo prejsť ho neslobodno, a vysmiať zvodcu, ujsť — než plápol slnka dohorí. Však bludné chodníčky zrak skoro opantaly a chladom viala noc, keď ruky naply svaly pred bránou, biedne mdlé, a — nepohly sa závory!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama