SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Boj

Kto svaly vystiera a v jase dňa sa kúpe, vzduch čerstvý vdychujúc, až rastie v sviežej rozkoši, kto dlaňou cloní zrak, kto v ťažkých dumách vrtoší a smutný postáva, kým tamten na postupe… Kto s gestom trpkosti v tvár komus’ ostro čupe, kto s ľahkým výsmechom sa posepne a prisoší, kto drží odvážne hrsť na blýskavom fokoši, kto hľadiac do nebies — vpred má sa v chabcov tlupe… A nikde pohľadu, čo vyhrážal by náporom, hoc v smiechot zdravých sŕdc rvú zpod nôh mrúcich stony po ceste širokej, ňou hrnú milióny do diaľ… tých hmlistých diaľ, na nich tkviem nemo pozorom, keď i sám staviam hruď, čo tvrdým ranám zvyká, a rušiam v krutý boj, v ňom nezrieť protivníka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama