SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V nedostavenej katedrále

Jej výšav nesmiernych zrak môj dnes sotva zmerá, a zťažka spočíta rad svätcov na sklách okenných pod stĺpmi najsmelších čiar zanikám, až viazne dych pri zvukoch organa, čo lká v tíš pološera: — Hoc sviece rozžala by najrôznejšia viera, plameňov bielunkých, či modrých, a či červených, kňaz zhliadne priestory, jak svetlo jeho hasne v nich, a s hrôzou pobadá, že slovo v dušiach zmiera! A kto sa pokrstil a pred oltárom koril, ten skoro nesrovná, čo sám má vryté v pamäti, veď niet právd, ktoré by syn zeme neznetvoril! A predsa — jas tých sviec i najslabších tvár osvieti, keď slovo utvrdí z vier jedinú a stálu, až veky dostavia raz sveta katedrálu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama