SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jak dobre…

Keď všetci ženú sa kams’ v bezohľadnom predbehu na polia diamantov, čo skvostne farby menia, by vzali hojný žold za trocha presvedčenia… jak dobre kochať sa v hre, kryštalnej hre — na snehu! A dobre — zrieť kmit hviezd v noc neistú a beznehú, keď ruky hrabivé zem, úbohú zem plienia, a v očiach zablysne lesk splneného snenia… tak dobre odbiť čln a zaveslovať od brehu! Na vlnách hebunkých pluť v svety diaľne, nové, čo z vôd sa vynoria, jak ovenčená nevesta, jej oči zatienia i šperky diamantové, — v kraj zvláštny, jeho rod sa vlastnou rukou netrestá, pri žitia obeti kde neskudlí sa zvada a slnko nad morom v mrak jakživ nezapadá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama