SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spev na mrku

Skál starých lahoda sa slieva s dumných strání v mrk teplý, hustnúci, ním rozpúšťa sa tvrdosť čiar, nad temným pohorím už na popol stlel plamov čar a hruď sa objatiu rúk tajných neubráni. Je sladko spočinúť v tom nežnom kolembaní, na kúzlo zvučných slov zrieť, ako zahne v úboč jar, kým mesiac smevavú tvár opiera hôr o končiar a oči vyplačú, čo biedne srdce raní… Váh šumí — akordy sa tiahlo bijú o bralá, si, zdá sa, deckom zas a z oných hlasov chóru jak by ti vlastná mať pred spánkom tíško spievala. I prstov dotkneš sa a cítiš žhavosť zoru, až bôľ ťa preberie, keď zmĺkol súzvuk nebeský, a zťažka pochopíš, že došli ženci do viesky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama