SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Beatus ille…

Len málo čaká, mieň, jak núka priehršť neštedrá, či v chleba okrajci, či v hrozna plnom strape, z jej prstov železných si diel svoj nevydriape, však slov sa nebojí a neberie tiarch na bedrá. Ak šípi zvodnú lesť, smev na perách mu vopred hrá: prv, než by iný smel, sám kvietie svoje sšliape, a smädný nad studňou, z nej chladivý dych chlápe, sa nahne plný síl a nenačrie vôd do vedra. V záhyboch ťažkých chmár vie nájsť vždy kúzlo nehy a láskou oslniť i pusté, skalné brehy, kde motýľ tmavých kriel sa vznáša s hlávok bodliaka. Ľahunkým mrknutím bŕv staví žitia drakov, keď letmú za chvíľu mu zašepcú rty vďakou, kým z diaľ ktos’ bedáka, ktos’ nešťastný z diaľ bedáka…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama