SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Víle spánku

— Zkiaď ideš, rozkošná, keď hviezdy v súmrak vzplanú, položiť pod hlavu sťa páper mäkké ramienka? zkiaď, smrti záhadnej ty roztomilá sestrenka, opojiť dychom hruď mdlú, žitím odolanú?? Kde prýštia pramene, čo hoja všakú ranu, pre ňu sa žalobou krv búri a ret ustenká? Kde prýštia pramene, v nich usne trpká spomienka, a háje tvoje kde, z nich vonné vánky vanú?? Mne bozk tvoj nádherne, jak zrnko hrozna, chuti, bo žiť je radostno, kým deň sa skveje na vodách, no, sladko utonúť i v mĺkvom zabudnutí! Kam náhliš, rozkošná, keď zore v tmy sa roja?? Ja hľadím za tebou, jak žiariš v žitia nehodách, a myslím — takou as’ i hrozná sestra tvoja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama