SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Fontána noci

V tíš mesta kamennú len ona život vciedza, špľach čajs’ čuv čučíka, jak cíckom čľapčí v sčerenú hladinu z nádob nýmf… na zdobnom stĺpe bazénu pod hviezdnou oblohou, dnes skvitlou do nevädza. Sny z okien výhly sa, či huk zkiaďs’ nedobiedza, a skáčuc čapčurčia z chvíľ v čírym čarom čepčenú po rínku do tanca, i do bitky, i do plenu: bláznivý karneval, naň svetla pŕchne sniedza. Tu vášne žrebcami rvú uzdy v zdrapy od kusa, bozk spíja sväticu, čias mravokárcu zjedá, a blýska nahota, jak divo k vodám hrnú sa. Z tých hlbín nemo zrie v tvár všetkým luna bledá, až hrôzou zamrazí, čo bude, než hra dohraná?! Hmlou miznú postavy a cíckom čľapčí fontána…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama