SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strážne oko

Zrie zpoza vesmíru i mračien zpod obrvy, nesmierne veliké a ostrím šípov sršiace, im dopad do vnútra pŕs nijaký priek nezhace, sťa papier zbadá ho a mukou viny zdrví. Na behu masle ľpie i búrnom behu krvi, a všetko prekutá, hoc kde-čo život poprace, húšť šírych pralesov, i tajné skrýše zvieracie, i mora hĺbavy, i podzemný svet črví… Keď cítim pohľad ten, rád bych sa pred ním schovať, a ruka zmätene s šiat zašpinených stiera kal, čo fľaskol po ceste i duše na činovať… A vtedy zaplakal bych, nad sám sebou zaplakal, pre márnosť sľubných slov a hru tak mnohorokú, a výtku, pre výtku v tom prísnom, večnom oku!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama