SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dve okná

Ak prvým vyhliadneš, sklom čistým ani voda až k hviezdam dovidíš a zmeriaš mora hĺbavy. Však hrob ťa pristaví, hrob istotne ťa pristaví, a márne napneš zrak, kov temna nevyhlodá! Ak druhým vyhliadneš, sklom, jemu fárb svit dodá, i za hrob dovidíš, i nad hviezd divné sústavy, a najskôr nájdeš si liek na bôľ srdca žeravý, keď pestrou nádejou ti skvitne duše pôda. Len tie dve okná sú! Bez jedného? tma väčšia! Bez oboch? nebolo by vôbec zrieť čo v stavisku! a preds’ sa smrteľní prú, preds’ si protirečia dľa svetla, akému kto práve stojí nablízku. Kým do diaľ nesmiernych sa všechnosť rozprestiera pod okny… V jednom z nich Um a v druhom Viera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama