SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred biedy kráľovnou

— Zem tvoja pustá je a rosou sĺz až slaná, kvet na nej nezbujnie a strom sa k pôde prikrčí, do diaľav zlomene zrú okná vetchých chatrčí, a s čapov svisá ti už letiac hradná brána. — Tvár bôľom vycivlá a vrásky preoraná, rev žalôb návykom sa scvrká ozyv na svrčí, a hneš-li údom, beľ hneď zpod handier sa pretrčí, preds’ tróniš kráľovsky a znáš, že moc ti daná. — U tvojich bosých nôh, keď stál som nemý od žasu, tvoj rmut vždy ranil ma a kľúčila slov váha, ňou sveta základy — ak rozkážeš — sa zatrasú: zem tvoja svätou mi, bo plameň múk z nej šľahá, a koho nespáli, vie kráčať svetom zmotaným, i v hoji spomnúc si, že bol raz tvojím poddaným.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama