SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pes

Do temna vnorené dva lesklé karneoly sa vbodly zpod prahu, keď búrka bila na vráta a bleskom zažla sa srsť jak srieň biela, kudlatá, či zrada kradmými sa kroky nepritmolí…? Pod krovom hospodár spal tvrdo, mŕtvy zpoly, a víchor dvere rval a vrhol divo do blata. Dnu jednak neblysla ni lampka sporo rozžatá pre hrôzu, brodivšiu sa dažďom po okolí. A svitol krásny deň, čo o korisť zlých olúpi, pes skákal radostne: pán vyšiel z biednej chalupy, však — ani neobzrel tej strážnej, umnej hrivy… Jas očú zlomil sa, že pusto je a cudze kol’, tvor v chrbte prepadlý sa do lesa kams’ odvliekol, kde v tmavých hĺbkach mu skuk stonul — úzkostlivý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama