SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prťou žitia…

Čias’ ruka včiarla ju v driek sypkých, kolmých svahov, hlboko tmie sa les pod závratnými zákruty, a večná záhada zrie z jazera, jak ohnutý sa drie ktos’ nevoľný tou nebezpečnou dráhou. K stenám skál navlhlých sa tisne hruďou nahou a vtína prsty v mach? zrak úsmevy z diaľ prikutý! Kde stopy nechal krok, to s rachotom sa odrúti, však pútnik nedbá hĺb a nedbá vetra šľahov. Je z oných odvážnych, čo vpred sa majú čulo, zná, jak tu premnoho už ľudí pohynulo, bo hĺbky merali a s hrôzou zreli na seba… Hoc tuší chvíľu tú, čo prísť má neodvratne, keď ruka neznáma raz cestu jeho zatne — On? ponad priepasti sa zachytí i do neba!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama