SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podobizne

Dve hlavy: prvá z nich má v očiach zeleň tvrdú, nos ohlý nad ústy bez vláska a bez žaloby, na lícach slabý pýr a čelo, zdvihlej podoby, sa jasnou vierou skvie cez zhustlé mráčky trudu… A druhá? Smútkom hôr jej sivé oči hudú zpod čepca ani srieň, čo vychudlú tvár prizdobí, čŕt niekdy pôvabných a zvyklých žitia na zloby, na tenkých perách vzdych, v ňom našlo srdce kľudu. Z tých tvárí — moja tvár! z dvoch bôľov — bolesť jediná, ju radosť oslní, však jakživ nevysuší, bo príliš hlboko vrie v biednej mojej duši! Preds’ sviežou vierou vždy sa umdlená hruď rozpína, a spev môj ochablý až v búrnu radosť vyznie, čím lepšie zahľadím sa v tie dve podobizne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama