SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zemský boh

(Venované)

S rukami v ramenách a rozkročený došíra zrak prísny zabodol v pláň — na pár dobrých dlaní, a stojí hlboko až príliš zadumaný v tej póze kráľovskej a v nehybnosti fakíra. Mnie — k nohám jeho sa hviezd husté roje vyhmýria, keď slnko prepustil a mesiacu vstup daný, tu ždajú jeho chvál a ľakajú sa hany, jak ústa otvorí raz sudca svetiel vesmíra… Je smelý úžasne, v čom žitia jeho záhada, nesmiernych vysočín on nedbá na čierťaže, a z hviezd, ak ktorú chce, i prstom s neba smaže! Nuž rytier zázračný… hoc jediné, čo nebadá, že svetlá nad ním sú, zkiaď šíra zem — bod malinký, a leda bludný smev zhrá na skle jeho barinky!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama