SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Orátor

Na prstov pätorke, ju zručne sráža v štipku, stá vláken sbieha sa — gest popúšťa i zdvihne ich, stá vláken tenučkých a dlhých — v duše zadrených, stojace v búrke slov a uviazle v prsť lipkú. Stá očí tkvejúc ľpie i na manžety cípku, jak mihá s tribúny… Stá vláken, zrejme, mizne v nich… Ak prsty potrhnú? stá hrudí búši vzrušených a ústa schechcú sa pod rezným šľahom vtipku. Sťa pravý suverén, si zákon tvorí po svojom, a ruky odráža, keď chcú mu vlákna skmásať, kde pravdou víťazí, kde hlasom, kde zas oktrojom. A cíti zo zreníc svoj plameň mocne jasať, keď v žilách zvedavcov krv zažal rečou výraznou, a mal ich za múdrych, mal prípadne i — za bláznov!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama