SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Perly

Nádherne smialy sa, keď závoj s hlavy splýval, a on tak nežno zrel v tú šťastím vznetlú, zdravú pleť, pyľ detstva nestačil v líc páperovom snehu stlieť, a sladkosť tajomstva mih rias jej odokrýval. Kol’ hrdla smialy sa, kým želaní znel príval, sťa slzy radosti, čo zhustly v svätom tichu liet na šerom morskom dne a srástly v pravý amulet dvoch opojených sŕdc, až obdiv vydobýval… No, v príval želaní s hôr zrutná skala vbŕdla, a ruka roztrhla niť zbledlých skvostov nedbalo, čo niekdy ovila ich drahej vôkol hrdla… Na riase mihalníc sĺz rosa… srdce pukalo, a perly pod piatkou, sťa štrk kýs’, zaškripely, hoc ony jediné s kým smialy sa, s tým mrely.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama