Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Martin Rázus:
Kresby a hovory
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Anna Studeničová, Andrea Jánošíková, Tibor Várnagy, Viera Marková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 15 | čitateľov |
Kdes’ v diali tušil som zôr svojich bájne smevy na horách, zlato ich mne zreje v úskalí, a kaštieľ nádherný i šumivý mok révy a svieže chládky jak na mňa by čakaly. Chcel som nájsť topole, ich tôňa hrozbou nečnie, i šiel som brehom riek ja bludný učeník pre mäkké náručie tej panny mladej večne, ju rád by každý mať a neobsiahne nik. Sklamaný prijal som, čo život všetkým dáva, i zore skalných hôr, v nich zlato pretlelo, i tiché obydlie, kde radosť mnohá, smavá ma k prsiam privinie a bozká na čelo. Dnes? diaľ viac nevábi jej nevšednými sľuby, prelestným fantomom a kovom blýskavým. Kde iní ľahko mrú — mňa púšť preds’ nezahubí, a kaštieľ z ničoho si skvostný vystavím. A verím skypriť zem, hoc nežičlivo tvrdú, na sad, kde deň ktos’ ciestky očistí, a mokom šumivým mi piesne moje budú, keď zlatom zjasá plam na mojom ohniští: pre život, pre život, čo bil — no, neprevládal, ja strhnem v skromný kút — ó, strhnem nebesá, a panna, ktorú som kdes v diali márne hľadal, v ten večer príde a do okna nahne sa.