SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vášeň

Z dna hlbín priesvitných zrak zelený jak tráva, striehnúci nazíza: tvár drobunká a škaredá, či na breh zakvitlý ktos’ bláznivý si nesedá, by oči stretly sa a vzbĺkla duša dravá. Hlaď vĺn sa rozčerí, kruh kruhu síl dodáva a peny vzkýpajú, ich pál sa do žíl prejedá, a mámi majerán a mätie smysly rezeda, krv v lúčoch popŕcha a miesto vôd — vrie láva. Stĺp pár sa zodvihne, z nich srší pohľad zelený, a črty zjasní báj, až slepí smrteľníka, naň šartát plášťa strie zjav mohutnými rameny, a ťažké okovy mu v zápästie rúk stýka. Len pozde na mraku v hruď zatne nechty ponosa u mrazných čiernych vôd, čo nemalo, že stalo sa!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama