SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pani v dumách

Po chutnom obede, keď muž sa vzdialil, samučká si hovie, povoľne sa vzpnúc na rudom plyši, nad knihou ponahlá chvev slabých nervov tíši, ich vlákny prebieha túh divných sladká horúčka: zrieť bôľ, čo pútniku krok so všetkých strán zaslučká, a počuť tvrdý spev, jak útrapmi sa pýši, až biedou bitý mrie a veľkých duchov v ríši ho čaká podstavec, naň žiar sa chrlí jasnučká. Vtom trhne strihom pier — as’ bodľavého niečo: — oh, prečo má byť ktos’ vo vyššej triede, prečo — jak muž, jej mužíček, čo pochodil svet ďaleký? No, krotne vytrhlá z dúm krátkym intermezzom, a zbledlá netuší, jak skvost so zlatorezom čous’ krvou poškvrnil jej dlhé — tenké pršteky…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama