SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vlakom do Štrby

Švist sfičí do noci a búši kúdol spurno… vtom sa rušeň rozchrochtá… ryk po horách sa rozznie, krok zdrhne… príšera sa vzpachorí, zrvúc hrozne, a rafe-fára vhor a vyje vzdorným brechotom. Breh na breh… Uhlím ver’ tu darmo sporiť napotom, zvrie borba do driemot a zhromžia kriky rôzne, dym žiarou rozžne sa, zrak do vôd noria vozne, hneď v húšť sa vpotrošia a rozšomrú háj chachotom… Ves prepadá sa — ves, sťa mramor hrobitova, ju strážny preberie, až rachotný boj dozúri. Z hviezd chóru ziskrí už len jedna — diamantová… A obri vykročia (prv výšav šeré kontúry), ich pozor vzruší hruď, keď zorou vzbĺknu skrane. Švist sfičí… V sláve dňa vlak stane udýchane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama