SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri nedostavanom cintoríne

Striehnúci u cesty (hviezd roje ešte tančily, no, švih kriel znel, hoc nebolo zrieť vtáka) na múre začatom, jak keď ktos’ koho čaká, tieň sedel chrbtom v kríž, čo pnel sa ponad mohyly. V skál hŕby viazol zrak (zo zredlej tmy sa norily) okrúhlych, hladkých skál, ich príval z grúňov zláka. Nástroje leskly sa zpod rozkvitlého kriaka, kam ruky ustaté ich v tichý večer složily. Vtom humny vyšiel ktos’, krok kypiacu krv javil, však skoro skamenel, jak pochopil sna tajomstvo a s múru úškrn čul, že Strážcu nepozdravil, keď spali otcovia a driemalo i potomstvo, by vstalo o chvíľu a zdvihlo zo skál beli kol’ mŕtvych ohradu, čo iba vo dne delí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama