SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlad

Kým cvála detvákom, len kvietie stŕha s pažiti a hatá potoky, čo opadajú znatne. Však skoro pozorom, jak ostrým mečom, zatne, po čom stá siaha rúk, to neľútostne predchytí. Hrabivo hromadí si zbožie v tajné úkryty, plod stromov okmáša a hrsťmi shŕňa chvatne. Na zemi zaškrelej tieň jeho, rastúc, zmatnie, až obzor vyplní a úškrn hádže, bezcitý. Kam stupí, oblakom sa zpod nôh ťažkých skúri, a päste zúfalcov sa rvú s ním v dravčom zápase. Z chát rodných splaší ich preds’ obličaj ten turí. Medená obloha sa vzlykom desným zatrasie a matiek mútny zrak viac k Bohu nedovidí, keď z útlych detských tiel zrie stavať pyramídy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama