SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vlasť

Sťa kožuch ohromný, naň zručné prsty vyšily tri vrchy, dvojí kríž v hruď mohutného ľviska, sa strie — kým horami si mrazný vietor píska, a drúzga inovať kdes’ v diali stromov pahýly. Zástupy chlpia sa, by nahé údy zavily. Kto vládze — vorve sa i príbuzenstvo vtíska, a sladko hovie si, jak v žiari u ohniska, hoc doňho doráža zrak chmúrny, vztekom opilý. Tých nahých primnoho, a ktorí mrznú stranou, chcú strhnúť na seba prám — s kvetom tulipánov. Boj zúri na nechty, i stíchne, zas sa rozhorčí. — Nač’ svaly práskajú? ó, nač’ tu kosti treštia, keď lásky za štipku by všetkým dalo miesta? A v zášti? zváľa sa len vzácna odev — sfranforčí!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama