SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plavci na rieke

Čln husto pri člne, i brvná, trosiek zdrapy, vzchop svalov k prasknutiu a žily krvou navreté. — Ó, zkiaď len idete — hej, plavci — zkiaď len idete? A prečo nikto z vás sa pribiť nepochlapí?? Tu kompas pramálo a márny náčrt mapy, prúd stŕha nezdolne a brehy strmo vypäté. — Ó, zkiaď len idete — hej, plavci — zkiaď len idete? noc chladná, vzrastúc z vĺn, sa vesiel vašich lapí. A rovnak schváti vás, keď cestou neľze nikde stáť, ziv tlamy, do nej sa vôd riavy rykom rútia, a stĺpom po nebo sa zdvihne žitia majestát, čo leje belasý svit v tvrdosť čŕt bez hnutia, keď ťažké, vlhké hmly sa vlečú krokmi dlhými, a člny miznú… Môj? — sa ticho plaví za nimi…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama