SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sfinga v horách

Z pár, svitom neobschlých, hneď vynára sa zrutná na šedom západe, kde horu na horu, sieť dolín uzavrie a neľze vyhnúť pozoru, mlk jeho mrazí hruď, preds’ nezdolno zrak putná. Vo vetre rozzvučí sa tajuplná lutna úst šírych, odvetou as’ na otázku kdektorú, no, nikto nechápe — ó, nikto — tomu hovoru, a priam ten nehreje, čo v kameni pŕs dutná. Však zve, i musíš ísť, a beda, stal-lis’ u piat jej: nenazrieš do očú a v duši zdúplej stmie sa, keď vrazíš do steny až čiernej — vlhkom obliatej. A šťastie, máš-li síl nájsť chodník húšťou lesa, nehľadiac v záhady dier — šliapnuť navrch temena, zkiaď vidíš nádherný svet padať v svoje ramená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama