SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Básnici

Póz najviac nevšedných, a očú, z nich spev vzniká, sa svetom túlajú: kto zamĺkly, kto hvízda si, kto rozodraných šiat, kto vlny páli vo vlasy a dbá si nohavíc, by neskolenil švíka. Nad jazier hlbiny sa mnohý bralím šmýka, a mnohý vozvýš zrie, kde blankyt strie sa belasý, ten v bahne papre sa, kým onen snáša okrasy a sliedi pustinou, či nezakvitlo kríka? I parfum zaváňa — hľa, z piesní malej viery, hen srdce krvavé ktos’ nesie na tanieri. Keď iní na nohách — on? skúša podísť na hlave. Len zriedka nájde sa, kto za ruky mdlých chopí a dúhu rozvinúc sĺz horkých nad zátopy, ich vedie po ceste, ňou nehnú prúdy hltavé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama