SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skala na mori

Z diaľ jasno kynie ti — ó, plavče duše rozrvanej, keď blk dňa zháša noc a vlny v čln tvoj perú, láskave volá ťa na vody svojho mieru. Sen vyčnie nad veslom a báda prstom po panej. Jej more po členky, lúč posledný sa skvie na nej, jak vzrastá pred tebou, kým hady vĺn sa žerú, nadzemsky pokojná ti kreslí linaj smeru s hladiny zbúrenej, sĺz prítokami preslanej… Čln nechaj u jej nôh, veď s miesta nepohne sa. Sám zručne vzchop sa vhor, bo matkou náruč roztvorí a mocne schytí ťa kams’ vozvýš — po nebesá, zkiaď zrieť kľud prechodiť sa v dlhom plášti po mori a bolesť bláznivých hĺb drapy nevystiera po hrudi kamennej, ju zdvihla tvoja viera.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama