SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prales

— Nač si len myslela — ó, duša moja bláznivá — že svet háj voňavý, háj rozkvitnutých čistín, háj čerstvých prameňov, kde biely sen tvoj istým, keď za dní žhavých si na sviežom machu spočíva? Nač’ si len myslela, keď dravec pažiť rozrýva, a cestu zaskočí ti hockde podludný stín, had čihá svitý kdes’ pod dávno uschlým lístím a v plese množstvo rúk sa márne — márne umýva?! To prales obrovský, kde kapraď naň priepasťou, a zbojnič zpoza skál dňom nocou striehne na teba, kde lúpež všedná vec, smrť príhodou tak častou… No, sväte, nádhera túh v nehoráznom vrení, i v práci človeka, čo kruší, láme, rozhrebá, a prales divoký v park — bezpečný park mení!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama