SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zrak fanatika

Keď vôkol s hukotom sa more zvukov vlní a farby, motýľmi sa hrnúc, ostrov obroja, na scéne život hrá raz v očiach s kmitom pokoja, zas čelo zmračí mu hnev žhavých bleskov plný. Len jednu, jedinkú tvár rumeň neoslní na pohľad výstupov a tisíce zmien rozbroja, je mĺkva ani púšť, je meravá, je nesvoja, s nápadným úškrnom kol’ úst a s chladom luny. Jej zrak tkvie na bode, čo svieti v prstoch sovrený, ich nelze roztvoriť, bo iste skôr sa zlomia, tak tesno spiate sú tou silou zo svedomia. A hoc by šíra zem i celá vzbĺkla plameny — tie víčka nemrknú a nepodľahnú v stávke za svet, svoj vlastný svet — na špendlíkovej hlávke!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama