SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z lona brál

Keď náruč výstrely, až hrôza srdce stisla, ak príde oprieť hruď o chladné prsia zo žuly a hlavu skloniť v mach, kde sotva kvietka zaškúli, kým shora na obeť čias’ hlava zgáni svislá… Keď tesno privily, kdes’ v duši túha blysla — sa vyrvať, zutekať… však nohy v centy okuly, i pery reptaly i slzy lícom kanuly, že dni už pomrely a letely len čísla. Po rokoch detské dve sa rúčky do rúk zapäly a tiahly v teplú diaľ, kde nabelšie chlieb zreje, stisk ramien nehatil viac, nohy vľachce dolely. Len srdce zaskuklo, jak zle — oh, nedobre je i od skál odtŕhať, čo srástlo… Mizly postavy… Na ceste ostrý štrk, a kade šly — znak krvavý!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama