SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dievča, čo chce umrieť

— Nač mi kvet príramky, keď v lícach zorou stlieva pal? nač jagot šíkovíc? nač na dlaň šíre stúhy zpod gázu tylangra? kol’ drieku červeň dúhy, keď vtáčnik ukrutný mi jasavé sny polapal? — Nač riasna kasanka? Tŕň by ju iba dodriapal po ceste, čo sa tmie, kde piesok škripí púhy… Nač čižiem rozmarín, keď nieto k žitiu vzpruhy? A svet?? v čias slabunkej len horkosti by nakvápal!! Tak svlieka okrasy, kým rmut — noc očú zrosí, na chrbát prehodí si vrkoče dva havranie, a bosá, pokľaknúc, čos’ dlho — dlho prosí… Jak svetlo zahasí — tu márnym nežné klopanie. No, zrak sa rozžiari, keď prebudí sa k ránu: na kľučke smeje sa pár strapcov orgovánu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama