SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Démon

Hruď zeme priľahol i opanoval zcelka, mohutné dlabiská jej hlboko vťal do kôry, a hrivu zodvihol… I dnes ju vznáša nad hory, a krutou vyhrážkou mu svietia očú bielka. Hlboko u nôh vrie od vekov borba velká, v nej ľudstvo zvládať svet i seba zmôcť sa pachorí: drobunké mravence, čo snášajú sneť v úmory, kde — ktorý podbehne a dá sa na krídelká… A démon díva sa na prácu tvrdú, stárokú, raz s nemým pokojom, raz plam mu z nozdier ssyčí, ním človek spíja sa a vlastnú stavbu ničí — raz s nemým pokojom, raz plam mu z nozdier ssyčí, kým netvor v pancieri sa chechce… Tak istý je, že nik ho nebadá a nik ho nezabije!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama