SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Radosť z práce

V svätú tíš oddychu — keď ustatosť zrie z očí a plné jablone sa v otvorené okná pnú, s rôľ, práve sožatých, spev žehná prácu útrapnú, jej hojné ovocie viac búrka neznivočí… Zvuk zvona rozlieha sa z dolín po úbočí hôľ ostro vystúplych, čo v ružové hmly zadrapnú, hoc súmrak blížiaci v sluch otázku lká nejapnú — jak detvák v košieľke z dvier s bujným smiechom vskočí. Má zlato vo vlasoch a zraky veľké, žiarne, a rúčky ovijúc kol’ hrdla — sladko šepletí, že deň, čo zhasína, sa nerozhorel márne. Na zmrklej oblohe tak čudné svetlá zažne ti, v nich zhliadať nový svet, čo žaloby túh uláska, až hmlou sa rozplynie i tvrdá žitia otázka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama